Navigácia

História školy Učitelia Plán práce školy Vyhodnocovacia správa výchovno-vzdelávacej činnosti Školský vzdelávací program Inovovaný školský vzdelávací program Rada školy Školský poriadok Školský poriadok ŠKD Žiadosť o uvoľnenie žiaka z vyučovania O škole Vyhodnocovacia správa

O škole

História školy

Správy o ranných začiatkoch školstva sa zachovali iba z ústneho podania, ktoré sa odovzdávalo po celé generácie. Začiatkom 19. storočia ešte nebola povinná školská dochádzka. Prvé školy boli najčastejšie v dedinách, kde bola fara. Kde fara nebola, tam dochádzal učiteľ len občas a to len v zime. Vyučovalo sa v sedliackych domoch, zo základov písania, čítania a počítania. Pretože učebnice ešte neboli, tak sa učilo najmä z kníh náboženského charakteru alebo z rozprávkových kníh. Učiteľom bol najčastejšie vyslúžený vojak, ktorý v lete pracoval u gazdu ako sluha a v zime vyučoval deti. Každý žiak, ktorý prišiel do školy musel so sebou priniesť polienko na kúrenie. Učiteľ bol honorovaný tak, že mu deti priniesli po grajciari, vajíčko alebo iné naturálie podľa možností rodičov.

Najstarší nám známy písomný doklad o abrahámskom školstve sa nám zachoval z roku 1848. V tomto roku sa uskutočnila v notárskom obvode Majcichov kanotácia vizitácia. V doklade kanotáckej vizitácie je zaznamenané, že škola v Abraháme je obcou udržovaná od roku 1842. Obec má 762 obyvateľov, z toho je 751 rímskokatolíckeho vyznania a 11 židovského náboženstva.

Učiteľom pre školy v Majcichove aj v Abraháme bol Jozsef Zacsko (ďalej Jozef Žačko), nar. 1917, rodák z Moravy. Ovládal maďarský aj nemecký jazyk a vyučoval aj ručné práce. Škola mala 6 ročníkov, ktoré boli rozdelené na 8 skupín. Do školy chodilo 30 chlapcov a 22 dievčat. Do školy sa chodilo len v zimných mesiacoch. Od jari do jesene museli deti pomáhať rodičom pri práci na poli alebo v hospodárstve. Mladšie deti pásli husi, kravy, kozy alebo opatrovali mladších súrodencov. Ešte aj teraz najstarší občania zvyknú hovoriť, že do školy sa chodilo 6 zím.

Učiteľ Žačko bol zároveň aj organistom a tiež vedúcim obvodným notárom. Aby zvládol výzvu na obidvoch školách, mal aj dvoch pomocných učiteľov. Na dokumente v kolónke, aký jazyk ovládajú deti, je uvedené, že slovenský. To znamená, že obyčajný ľud si veľmi húževnato aj v monarchie pri tvrdej maďarizácii udržiaval svoj materinský jazyk.

Dokument z kanoníckej vizitácie obsahuje aj výpočet odmeny učiteľom, ktorá sa skladala z peňazí a materiálnych pôžitkov - naturálií. Jozef Žačko je prvým známym učiteľom v Abraháme, ktorý sa po príchode svojho brata Michala Žačka do Majcichova ( 1856-1870) natrvalo usadil v Abraháme. Máme o ňom úradnú písomnú zmienku, že v opakovaných voľbách v roku 1882 bol zvolený za obvod Abrahám do Municipálneho výboru Župy Bratislavskej, zápis o tom hovorí : Jozef Žačko nepochádza z Abraháma (domovské právo), ale dlhodobo tam býva, má tam 13 árový pozemok, býva na hornom konci obce a nemá žiadne dlhy. Je učiteľom v Abraháme.

Z jeho podnetu ako učiteľa v Abraháme a člena Municipálneho výboru došlo v Abraháme aj k rozšíreniu školy, ktorá bola v budove terajšieho Obecného úradu. Hovorí o tom zápis z Municipálneho výboru č. 369/215-216 na strane 74-75, kde Municipálny výbor schvaľuje žiadosť Obecnej rady v Abraháme o finančnom zabezpečení rozšírenia obecnej školy a ustanovení ďalšieho miesta pomocného učiteľa. Voľný preklad z maďarčiny znie: Z Abrahámskej školy s jednotriednou výučbou prišla žiadosť na rozšírenie školy. Poslanec Abbeli sa rozhodol, že ušetrených 335 forintov použijú ako základ pre stavbu školy a výnos polí a rolí sa použije na údržbu školy a celoročný plat učiteľa. Žiadosť Obecnej raky bola schválená a vrátená obci. Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvý známy učiteľ v Abraháme Jozef Žačko má zásluhu aj na odkúpení pozemku na mieste terajšieho Obecného úradu, kde bola vykonaná rekonštrukcia pôvodnej budovy a prístavba druhej triedy. Prístavbou ďalšej triedy boli vytvorené podmienky aj pre schválené miesto pomocného učiteľa, ktorým sa stal A. Lendel. Učiteľ Jozef Žačko vykonal na úseku rozvoja školstva v našej obci neporovnateľne viac ako sa mu doteraz dostalo zo strany obyvateľov a obce úcty a vďaky. V 19.storočí bol priekopníkom na úseku vzdelanosti u obyvateľov v našej obci. V tom čase nevedel čítať a písať takmer nikto. Na dokumentoch z tohto obdobia, ktoré máme k dispozícii sa celá obecná rada vrátane richtára podpisovala krížikom. O to bola jeho práca učiteľa ťažšia, pretože ani rodičia nemohli deťom pri učení pomáhať a celá ťarcha ležala len na ňom.

Jozef Žačko s najväčšou pravdepodobnosťou učil asi do roku 1890 - 1892, pretože na pomníku má napísané , že učil 53 rokov. Zomrel v roku 1902 a je pochovaný aj so svojou manželkou Františkou ( Fani ) rod. Šťastnou na cintoríne v Abraháme. Aspoň to málo, čo mu naša generácia na zachovanie jeho pamiatky a ako výraz vďaky môže dať, je starostlivosť o jeho hrob s doteraz stojacím náhrobným kameňom.

V roku 1895 vyšlo nariadenie, podľa ktorého sa na všetkých slovenských školách muselo učiť po maďarsky. Naše deti tomuto jazyku nerozumeli a polovica žiakov vychádzala po šiestich rokoch povinnej školskej dochádzky zo školy negramotných. Školu spravovala cirkev, ale štát mal už nad školou dozor. Všetky školské záležitosti spravovala školská stolica, ktorej členovia sa volili z vážených občanov. Na čele školskej stolice bol správca fary. Školská stolica sa starala o údržbu školskej budovy, byt učiteľov, konkurzom vyberali správu školy a učiteľov, stanovovali plat učiteľov a dozerali, aby obyvatelia odovzdávali učiteľom naturálnu čiastku platu ako obilie, drevo a podobné produkty z vlastnej výroby.

Koncom 19. storočia sa stáva správcom školy František Holásek. V roku 1910 bola škola rozšírená na 3 triedy. Nachádzala sa na terajšom Obecnom úrade. Ďalšími učiteľmi boli Anton Belan a Ľudovít Gálfy. V roku 1918 bola na mieste terajšej školy postavená nová škola, do ktorej chodilo už 6 ročníkov. Bola to budova s 2 triedami a bytom pre správcu školy. Občania obce si ju postavili svojpomocne. Ďalšie 2 triedy boli v budove terajších Potravín Horník a jedna trieda v terajšej budove Obecného úradu. V škole sa už po vzniku Československej republiky začalo učiť len po slovensky.

František Holásek ukončil svoju učiteľskú činnosť ako správca školy v roku 1929, kedy odišiel do penzie a presťahoval sa do Nových Zámkov, kde aj zomrel a je pochovaný. Mal 9 detí, z ktorých dcéra Júlia sa vydala za miestneho mäsiara Michala Banáša. V 20-tych rokoch učil na škole aj učiteľ Janeček. A v roku 1928 - 1929 aj Ján Pullman. Učiteľ Ľudevít Gálfy učí v Abraháme do roku 1926, kedy odchádza do susednej obce Hoste, kde sa stáva správcom školy. Učiteľa Antona Belana nahrádza v roku 1922 učiteľka Emília Riegelová, rodáčka z Abrahámu. Táto učiteľka venovala celý aktívny život spoločenskej činnosti. Pracovala v rôznych spolkoch ako vtedajšie Úverové družstvo, kde vykonávala roky funkciu účtovníčky, neskôr v Štátnej sporiteľni. Bola zapisovateľkou v Školskej stolici, kronikárka obce, predsedníčka Dozorného výboru Jednota, viedla folklórne a záujmové krúžky a angažovala sa v mnohých ďalších pre obec prospešných činnostiach. V roku 1926 nastupuje do školy učiť Mária Porubčanová, ale už v roku 1929 k 1. septembru odchádza učiť do Šintavy. Dňa 27.12.1928 odchádza učiteľ Ján Pullman učiť do Hrončiaroviec a na jeho miesto až na 4 súbeh bol Školskou stolicou dňa 7.7.1929 schválený Alojz Poppy, narodený v Rarkoku pri Malackách a dovtedajší učiteľ a organista v Hornej Strede pri Piešťanoch. V roku 1929 prichádza tiež do obce nový farár Dr. Michal Tarek, v tom čase už veľmi známa osobnosť a nový notár Michal Šimko.

V týchto rokoch po vzniku Československej republiky narastá u občanov národné povedomie, snaha po vzdelaní a skvalitnení výučby mladej generácie Abrahámčanov. Rodiny sú ochotné vydať i posledné, len aby ich deti mohli študovať. V obci vidia, že dovtedajšia škola už nestačí priestormi ani materiálovým vybavením ani počtom učiteľov. Trojica predstaviteľov obce Dr. Tarek, Poppy a Šimko rýchlo pochopia situáciu a túžbu občanov po vzdelaní a na čele s Dr. Tarekom sa s elánom hneď pustia do stavby novej modernej školy. Nachádzajú pritom dôveru a podporu u členov školskej stolice, ktorá súčasne predstavovala aj cirkevný výbor v obci. Je členovia zároveň tvorili aj silnú skupinu v obecnom zastupiteľstve obce Abrahám. Správca fary Dr. Tarek sa stáva predsedom školskej stolice a Emília Riegelová zapisovateľkou. Školská stolica už na prvom zasadaní pod vedením Dr. Tareka príma rozhodnutie o postavenie novej školy dňa 5 mája 1929.
 

Prevzaté z web stránky obecného úradu Abrahám, www.obecabraham.sk/skolstvo.htm.

Novinky

Kontakt

  • Základná škola Michala Tareka Abrahám
    Školská 4
  • Vedenie školy: 031/785 72 39
    Ekonómka: 031/785 72 69

Fotogaléria