Dňa 25. októbra 2016 sa zúčastnilo 50 žiakov 2. stupňa našej školy historicko‑poznávacej exkurzie do Nitry pod názvom Pátranie po hradnom poklade. Prostredníctvom „historického bádania“ sme mali možnosť preniesť sa do prelomových okamihov meniacich dejiny vývoja nášho národa a vývoj kresťanstva na našom území. Preniesli sme sa do čias Veľkomoravskej ríše, do čias misie solúnskych bratov – sv. Cyrila a Metoda, do čias počiatkov christianizácie v liturgickej staroslovienčine a rodiaceho sa duchovného bohatstva z odkazu solúnskych bratov pre nás všetkých.
Našou prvou zastávkou bol Františkánsky kostol sv. Petra a Pavla. Na čelnej fasáde kostola je umiestnený reliéf z bieleho mramoru znázorňujúci sv. Petra a Pavla. Reliéf bol objavený až v roku 1943 pri rekonštrukčných prácach v dlažbe kostola. Dostal sa tam počas tureckých vojen, pri obsadení Nitry Turkami v roku 1663 – 64 bol zlomený a použitý ako schod pod vežou. Reliéf svedčí o vysokom majstrovstve jeho autora a ide o cenný nález aj z hľadiska historického a pamiatkového.
Naše pátranie nás následne priviedlo k bronzovej soche kniežaťa Pribinu, ktorý zdraví návštevníkov slovanským pozdravom – mečom držaným oboma rukami pri hrudi. Socha je dielom nitrianskeho rodáka T. Bártfaya a pochádza z r. 1989. Vladár Pribina si zaslúži našu úctu, nakoľko si už v 9. storočí uvedomoval silu kresťanskej viery a v tridsiatych rokoch 9. storočia postavil v Nitre prvý kresťanský kostol. Žiaci tu okrem týchto zaujímavých informácií získali mnohé ďalšie, ktoré ich priviedli nielen k riešeniu jednotlivých úloh smerujúcich k nájdeniu pokladu, ale taktiež k uvedomeniu si dôležitosti vzájomnej svornosti aj v 21. storočí. Podľa legendy, panovník Svätopluk pred svojou smrťou rozdelil krajinu na tri časti a každú zanechal jednému zo svojich troch synov. Jedného potom ustanovil za hlavného vládcu. Aby im vysvetlil dôležitosť svornosti, dal im postupne zlomiť tri zviazané prúty. Keď sa im to nepodarilo, prúty rozdelil a po jednom dal synom, ktorí ich ľahko zlomili. Napriek otcovmu napomenutiu k svornosti však rok po jeho smrti medzi synmi nastali rozbroje a začali spolu bojovať.
Do čias tureckých nájazdov v 16. – 17. storočí sme sa preniesli vďaka soche kováča Corgoňa, ktorá bola našou treťou zastávkou a svetlo sveta uzrela v roku 1820. Za námet podoby Corgoňa umelcovi slúžil pravdepodobne boh Atlas, ktorý bol odsúdený na podopieranie nebeskej klenby. Corgoň žil v Hornom meste v 16. storočí a podľa povesti bol taký silný, že keď udrel kladivom na nákovu, zatriaslo sa celé Horné mesto. Kedysi vraj zachránil aj Nitriansky hrad pred nájazdmi Turkov hádzaním balvanov z kopca. Ako hovorí povesť, tomu, kto pošúcha jeho palec na pravejnohe, sa splní všetko, čo si pri tom zaželá. Niečo na tom asi je, keďže Corgoňov palec sa musí často rekonštruovať.
Naše bádanie nás následne priviedlo na Nitriansky hrad, ktorý padol do rúk Turkom v októbri 1663. Hrad bol kvôli bojom veľmi poškodený a musel sa postupne opravovať dlhšie obdobie. Vďaka jeho záchrane sme aj my mali možnosť stretnúť sa so svojimi koreňmi, s počiatkami vzdelanosti, písomníctva, viery i so zrodom národa. Je totiž kolískou našich kultúrnych a národných dejín. Katedrálny chrám – Bazilika sv. Emeráma nie je len dominantou hradu, ale predovšetkým miestom modlitby a už po stáročia načúva prosbám i ďakovaniu veriacich. Diecézne múzeum, ktoré sa taktiež nachádza v areáli hradu, nás priviedlo k ukončeniu nášho „historického bádania“ a k úspešnému nájdeniu pokladu. Sprostredkovalo nám prameň poznania našej národnej minulosti vo forme oboznámenia sa s misiou sv. Cyrila a Metoda a literárnymi pamiatkami, ktoré sú úzko späté s počiatkami kresťanstva na našom území.
Unavení, ale spokojní sme sa nakoniec vrátili domov. Exkurzia bola pre nás veľkým prínosom, dozvedeli sme sa veľa zaujímavých informácií, ktoré žiaci určite úspešne zúročia pri ďalšom „historickom putovaní“.
Fotografie nájdete v rovnomennej galérii Exkurzia – Pátranie po hradnom poklade.
Mgr. Martina Žgančíková